Európska komisia naďalej vyčíta Slovensku neúplnú transpozíciu smernice o podpore obnoviteľných zdrojov z roku 2018. Ministerstvá už pritom majú na stole ďalšiu smernicu OZE schválenú vlani v októbri. Ani s jej transpozíciou sa Slovensko neponáhľa. Európska komisia (EK) vyzvala Slovensko, aby v plnej miere transponovalo smernicu o energii z obnoviteľných zdrojov. Prípad problematickej transpozície sa ťahá už od roku 2021. V januári 2023 sa EK rozhodla postúpiť prípad Súdnemu dvoru EÚ, pretože Slovensko neoznámilo žiadne opatrenia na transpozíciu smernice. Následne Slovensko transpozičné opatrenia oznámilo. Ustanovenia smernice boli v roku 2022 zapracované do zákona o obnoviteľných zdrojoch, zákona o tepelnej energetiky a zákona o energetike, začiatkom roka 2023 aj do vyhlášky ministerstva životného prostredia. Komisia sa preto rozhodla konanie pred Súdnym dvorom pozastaviť. Približne po roku posudzovania oznámených opatrení došla EK k záveru, že transpozícia tzv. smernice REDII nie je úplná. Dňa 24. apríla 2024 preto zaslala Slovensku doplňujúce odôvodnené stanovisko.
(PR správa) Už o necelý mesiac sa uskutoční 6. ročník Česko-slovenského energetického fóra (ČSEF). Pódium Cisárskych kúpeľov v Karlových Varoch prvýkrát ovládnu najvýraznejšie osobnosti z aktuálneho sveta energetiky. Už teraz sú známe témy piatich hlavných blokov, ktoré si podmania dva júnové dni 5. - 6. júna 2024. ČSEF nie je len o prednáškach, môžete sa tešiť na vecné diskusie, networking a nadviazanie zaujímavých obchodných kontaktov a príležitostí. Máme veľa otázok. Príďte sa rečníkov spýtať aj vy. DIVOKÝ POKER V SRDCI EURÓPY: UHOĽNÝ KRÁĽ PREBITÝ JADROVÝM ESOM A O ČOM TO BUDE TENTO ROK? Zdrojová primeranosť – máme vôbec dostatočný bank na poriadnu hru? Na jednej strane stoja tradičné, desiatkami rokov overené princípy. Na strane druhej, moderné technológie, nové nástroje a dáta. Je to hra, ktorá musí nutne mať víťaza? Sme v strete novej a starej éry? A kto rozhoduje túto hru? Ak sa v blízkej budúcnosti utlmí výroba elektriny z uhlia, logicky následne dôjde k útlmu ťažby. Aké sú scenáre možného riešenia? Ak chceme zabezpečiť sebestačnosť a bezpečnosť dodávok v EÚ, v ČR a v SR, aký je optimálny mix z hľadiska konkrétneho scenára spotreby, dodávateľských možností v čase, štátnych záruk za úvery a štátnych garancií za budúci prevádzku? Energetické dátové centrá – český Big Blind vs. slovenský Full House Na začiatku tohto roka nadobudla platnosť novela Energetického zákona, tzv. LEX OZE II, ktorá zaviedla možnosť zdieľania elektriny pre energetické komunity a aktívnych zákazníkov. Podmienkou pre zahájenie zdieľania s využitím distribučnej sústavy je spustenie Elektroenergetického dátového centra (EDC). EDC je podľa zákona nový, plne regulovaný subjekt na trhu s elektrinou. Aktuálne je však v poslaneckej snemovni v ČR ďalšia novela, LEX OZE III, ktorá zavádza ďalšie možnosti pre aktívneho zákazníka. Predovšetkým sa jedná o pravidlá pre akumuláciu elektriny a agregáciu flexibility vrátane úlohy nezávislého agregátora. Na Slovensku je zavedenie EDC, umožňujúce využívanie možností novej energetiky, zdieľanie elektriny, agregáciu flexibility a vyhodnocovanie akumulácie, už podstatne ďalej. Jedná sa o riešenie, ktoré zabezpečuje spoločnosť OKTE, a.s. Prvá etapa so základnými funkcionalitami bola spustená na začiatku októbra 2023. Rozšírenie do finálnej podoby je pripravované v polovici roka 2024 a bude sa jednať o významné rozšírenie ponuky pre vyhodnocovanie zdieľania, a doplnenie možnosti vyhodnocovania flexibility na úrovni zariadení. Všetky nové aktivity sú už aktívne využívané účastníkmi trhu. Pravidlá pokru Ako každý rok, konferencia ČSEF sa zameria aj na to, ako sa bude vyvíjať slovenská a česká energetická legislatíva. Nariadenie Rady EÚ 2022/2577, Smernica EP 2023/2413, Nariadenie (EÚ) č. 2023/1126… Ako sú tieto pravidlá implementované v českej a slovenskej legislatíve? V súčasnosti dochádza k významným zásahom do primárnej, ale predovšetkým do sekundárnej legislatívy. V ČR prebieha medzirezortné pripomienkové konanie k vyhláške o pravidlách trhu, o podmienkach pripojenia, o vyúčtovaní dodávok a súvisiacich službách. SR pripravuje cenové vyhlášky, vyhlášky o pravidlách trhu a o štandardoch kvality. Aká je predstava regulačných orgánov? Zákon o regulácii v sieťových odvetviach pridáva ÚRSO nové kompetencie. Regulačná politika v ČR končí v roku 2025. Ako je regulátor pripravený na nové regulačné obdobie? Aké sú strategické východiská? Ako bude vyzerať nová cenová regulácia? Hráči pokru majú slovo Slovenské elektrárne ukončili výrobu elektriny z uhlia, aj v Česku je budúcnosť uhlia neistá. Ako zmena energetického mixu ovplyvňuje dostupnosť podporných služieb, bez ktorých prevádzkovatelia prenosových sústav nemôžu plniť svoje zákonné úlohy? A na druhej strane, aký dopad má zmenený energetický mix na požadovaný objem služieb výkonovej rovnováhy, nevyhnutný pre bezpečnosť a spoľahlivosť dodávok elektriny, v Českej republike a na Slovensku? Aký význam bude mať účasť v európskych platformách pre výmenu regulačnej elektriny? Bude nástup „rýchlo rastúcich“ dieselových zdrojov, BESS a agregácie schopný zabezpečiť dostatočnú flexibilitu, alebo bude nutné budovať rýchle plynové zdroje? Aké objemy nových inštalácií a aké využitie BESS predpokladajú ich dodávatelia? Je agregácia skutočne fenoménom, ktorý prinesie výnosný biznis pre inteligentných a pripravených a vyrieši problémy nielen prevádzkovateľov sústav, ale aj dodávateľov a spotrebiteľov elektriny? Ako sa na súčasné zmeny pozerajú zástupcovia IT sektorov, ich firmy pôsobia v Českej republike aj na Slovensku, a majú pod palcom aj európske riešenia? Stávky na vodík, bude to čistá postupka? V neposlednom rade je na programe aj využitie nových technológií, konkrétne vodíka a jeho príspevok k dekarbonizácii ekonomík oboch štátov. Vodík je témou, o ktorej v poslednej dobe diskutujú zástupcovia rôznych priemyselných sektorov ČR aj SR. Priemysel, doprava, energetika – to sú tri najväčšie možné smery jeho využitia. V prípade energetiky sa najviac spomína akumulácia energie. Je vodík skutočne vhodným nástrojom pre akumuláciu? Aké sú základné predpoklady pre jeho prípadné využitie? Akým bariéram čelia vodíkové projekty? Tiahne vodík za kratší alebo dlhší koniec pomyselného lana? Generálnym partnerom ČSEF sú SUAS GROUP a Sokolovská uhelná p.n., a.s. Hlavnými partnermi sú IPESOFT, Unicorn, EIF, a.s., Pixii AS, TESLA ENERGY GROUP a. s., Slovenská elektrizačná prenosová sústava. Partnermi sú GreenBat, EY, Advokátska kancelária KF Legal, Power Exchange Central Europe, a.s., Česká fotovoltaická asociácia, FUERGY, EIFlexi, MicroStep-MIS a Taures. Viac informácií nájdete na oficiálnom webe podujatia. ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
Koniec pásmovania tarify za prevádzkovanie systému a tarify za systémové služby, trojnásobné zvýšenie výšky G-komponentu alebo zmena v spôsobe určenia miery výnosnosti regulačnej bázy aktív. ÚRSO predložil do skráteného procesu MPK návrh cenovej vyhlášky v elektroenergetike. K akým úpravám pristúpil úrad? Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) v pondelok (6. mája 2024) v podvečerných hodinách predložil do skráteného medzirezortného pripomienkového konania (MPK) očakávanú sériu vyhlášok, ktoré sa týkajú cenovej regulácie v elektrine, zemnom plyne a teple. Predmetom skráteného MPK, ktoré bude trvať 10 dní a ukončiť sa má 15. mája 2024, sú aj vyhlášky o pravidlách fungovania vnútorného trhu s elektrinou a zemným plynom. Vybraní účastníci trhu mali možnosť diskutovať s regulátorom o podobe právnych predpisov v rámci tzv. predpripomienkového konania (PPK). O zámeroch úradu sme v uplynulých týždňoch priniesli viacero článkov. V tomto texte sa zameriame na vyhlášku, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike, porovnávame zmeny s dokumentom, ktorý bol predložený v rámci PPK, a rekapitulujeme najzásadnejšie zmeny, ktoré ovplyvnia trh. Po vyhodnotení MPK bude návrh zaslaný do príslušnej komisie Legislatívnej rady Vlády SR. Predpis má nadobudnúť účinnosť 1. júla (okrem vybraných ustanovení od 1. januára 2025).
Prevádzkovateľ prenosovej sústavy pripravil scenáre a varianty vývoja spotreby elektriny a zdrojovej základne do roku 2035. Aktuálne je predmetom verejnej konzultácie. Ako môžu elektromobilita alebo tepelné čerpadlá ovplyvniť spotrebu? Ktoré zdroje majú našliapnuté na masívny rozvoj a aké batériové úložíská pribudnú? Slovenská elektrizačná prenosová sústava pripravuje nový desaťročný plán rozvoja sústavy (DPRS). Dvojročný interval aktualizácie plánu predpisuje európska legislatíva a zákon o energetike, pričom je nutné zohľadniť aj európsky plán rozvoja ENTSO-E a regionálny investičný plán pre strednú a východnú Európu. Pre účely aktualizácie DPRS na roky 2026 - 2035 spoločnosť SEPS aktuálne spustila konzultáciu pripravených scenárov a variantov vývoja spotreby a pripájania zdrojov. Zainteresované subjekty sa do nej môžu zapojiť do 10. mája 2024. Pri definovaní scenárov pracoval prevádzkovateľ prenosovej sústavy s viacerými kvalitatívnymi predpokladmi vývoja spotreby elektriny a rozvoja zariadení na výrobu elektriny. Pre účely analýzy rozvoja sústavy vypracoval dva základné scenáre, ktoré sa líšia najmä mierou elektrifikácie, predpokladaným nasadením nových technológií, ako je elektromobilita, batériové úložiská či tepelné čerpadlá, rozvojom zdrojovej základne vrátane variabilných OZE a prevádzky paroplynovej elektrárne v Malženiciach a so zohľadnením avizovaných a potenciálne realizovateľných projektov priemyselných odberov.
Regulačný úrad navrhuje od roku 2025 zrušiť prémiovú hodnotu WACC, ktorá vznikla so zámerom zvýšiť motiváciu do zelených investícií v elektroenergetike. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) predložil do predbežného pripomienkového konania (PPK) cenovú vyhlášku v elektroenergetike. Kľúčovým zmenám, ktoré navrhuje úrad sa venujeme v našich článkoch: prečítať si môžete uvažovanom zrušení pásmovej TPS, skrátení referenčného indexu, ktorý vstupuje do výpočtu regulovaných cien za dodávku elektriny pre domácnosti, ale taktiež o zámere regulátora zvýšiť výšku G-komponentu. Zmeny sa dotknú aj regulačnej bázy aktív. RAB je kľúčový parameter pre stanovovanie výšky odpisov a primeraného zisku v procese cenového konania s ÚRSO, čím priamo ovplyvňuje výšku poplatkov za prístup do sústavy a samotnú distribúciu elektriny, ktorú platia vo svojich účtoch odberatelia. V návrhu cenovej vyhlášky v elektroenergetike, ktorý bol predložený do PPK, upravuje ÚRSO spôsob určenia miery výnosnosti regulačnej bázy aktív (WACC). Návrh počíta so zrušením prémiovej hodnoty WACC
Ministerstvo hospodárstva mení systém zabezpečenia prevádzky energetických a tepelných zariadení v čase mimoriadnych okolností. Cieľom je zaistiť kontinuitu ich prevádzky bez negatívnych vplyvov na odberateľov energií. Ako sa upravia vzťahy v čase mimoriadnych okolností? Len pred pár dňami poslanci parlamentu v prvom čítaní schválili úpravu siedmich energetických zákonoch, ktorých hlavným cieľom je posilniť právomoci Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) či reakcia na využívanie inštitútu zavádzania povinností vo verejnom záujme. Viac o týchto novelách sa dočítate tu. Hoci uvedené zmeny vláda schválila len v marci, ministri dnes odklepli ďalšiu novelizáciu zákonov o energetike, regulácii a tepelnej energetike. Súčasťou je aj zmena zákona o civilnej obrane. Čo je za tým? Ministerstvo hospodárstva (MH) SR sa na základe problémov s dodávkami tepla v Humennom, ktorým odberatelia čelia už niekoľko rokov, snaží zaviesť nový systém zabezpečenia prevádzky energetických a tepelných zariadení v čase mimoriadnych okolností. V polovici marca vláda schválila dočasné riešenie lokálnej kritickej situácie, podľa ktorého musí Slovenský plynárenský priemysel (SPP) dodávať elektrinu a plyn pre CHEMES v rozsahu podľa uzatvorených zmlúv a nebude môcť prerušiť tieto dodávky ani v prípade, ak im firma nezaplatí. To, samozrejme, môže negatívne ovplyvniť hospodárenie štátnej firmy. Nový návrh má systematicky zaistiť kontinuitu prevádzky energetických a teplárenských zariadení, keďže v prípade ich odstavenia a dlhodobého prerušenia prevádzky by mohlo dôjsť k ich poškodeniu, čo by malo negatívne vplyvy na dotknutých odberateľov v podobe obmedzenia alebo prerušenia dodávky energií.
V susednom Česku už majú pravidlá pre rozvoj akceleračných zón pre OZE. Spolupracovali na nich tri ministerstvá zodpovedné za oblasti energetiky, životného prostredia a miestneho rozvoja. Zostáva ešte určiť, ktoré konkrétne oblasti budú najvhodnejšie. Vydávanie povolení na výstavbu veterných a solárnych elektrární ako aj pre súvisiace batérie na uskladnenia energie bude v susednej Českej republike jednoduchšie a rýchlejšie. Vláda schválila uznesenie, ktoré predložil rezort priemyslu a obchodu spolu s ministerstvom životného prostredia a ministerstvom pre miestny rozvoj. Umožní vznik oblastí vhodných pre zrýchlený rozvoj obnoviteľných zdrojov energie. „V týchto zónach bude proces povoľovania výstavby OZE jednoduchší. Pôjde o lokality, ktoré majú vysoký potenciál generovať elektrinu s minimálnym negatívnym dopadom na životné prostredie. Ide napríklad o zničené plochy, priemyselné zóny či bývalé bane,“ uviedol český minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela. Uznesením vlády sa ustanovuje základný postup pre vymedzovanie vhodných oblastí pre OZE v jednotlivých nástrojoch územného plánovania. Ide o prvý krok k tomuto vymedzeniu, ktorým je schválenie návrhu na spracovanie aktualizácie politiky územného rozvoja ČR. Využiť sa majú špecifiká každého územia s cieľom maximálne zvýšiť efektívnosť a produktivitu OZE s minimálnymi negatívnymi dopadmi.
Doručenie úplnej žiadosti prevádzkovateľovi sústavy, rezervovanie požadovanej kapacity v sústave a splnenie obchodných a technických podmienok stanovených distribútorom, resp. SEPS. To sú tri kľúčové podmienky, podľa ktorých by sa malo postupovať pri pripájaní zariadení do sústavy podľa nových pravidiel ÚRSO. Od začiatku júla by mali platiť nové pravidlá trhu s elektrinou. Regulačný úrad zmenu vyhlášky avizoval v súvislosti s úpravami zákona o regulácii, ktoré poslanci NR SR posunuli do druhého čítania, pozastavením procesu vydania sekundárneho predpisu o pravidlách pripájania zariadení do sústavy a tiež aktuálnym vývojom na trhu. Podľa zákona o energetike mal do 1. októbra 2023 Úrad pred reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) vydať vyhlášku stanovujúcu podmienky pripojenia a postup prevádzkovateľa sústavy pri pripojení elektroenergetických zariadení a odberných elektrických zariadení do sústavy. Dosiaľ sa tak nestalo. Staronový šéf úradu Jozef Holjenčík rozbehnutý legislatívny proces koncom roka pozastavil. Portál energoklub.sk má k dispozícii pracovný návrh zmien vo výške o pravidlách trhu s elektrinou. Na jeho základe sme pripravili prehľad hlavných úprav v regulačnej vyhláške vo veci postupov pri pripájaní do distribučnej alebo prenosovej sústavy. Žiadosť a jej posudzovanie ÚRSO navrhuje tri základné podmienky pripojenia odberného elektrického zariadenia alebo elektroenergetického zariadenia do sústavy (s výnimkou malého zdroja): doručenie úplnej žiadosti prevádzkovateľovi sústavy, rezervovanie požadovanej kapacity prevádzkovateľom a splnenie jeho obchodných a technických podmienok.
Platba za prístup do distribučnej sústavy pre výrobcov elektriny by mohla stúpnuť viac než trojnásobne. Vyplýva to z návrhu cenovej vyhlášky, ktorú predložil ÚRSO do predpripomienkového konania. G-komponent majú platiť aj batériové systémy s výnimkou prečerpávacích hydroelektrární, ktoré poskytujú podporné služby. G-komponent alebo platba za prístup do distribučnej sústavy pre výrobcov elektriny sa uplatňuje od roku 2014. Výška G-komponentu, ktorú určuje vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), bola v ostatných rokoch v domácej energetike kontroverznou témou a predmetom komplikovaných súdnych sporov medzi prevádzkovateľmi regionálnych distribučných sústav a výrobcami elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Všetko nasvedčuje tomu, že po približne dva a pol roku nastane vo výške G-komponentu zmena. ÚRSO nedávno predložil do predbežného pripomienkového konania (PPK) cenovú vyhlášku v elektroenergetike. Navrhovaným zmenám sa priebežne venujeme v článkoch: regulátor napríklad zvažuje skrátenie referenčného indexu, ktorý vstupuje do výpočtu regulovaných cien za dodávku elektriny pre domácnosti alebo zrušenie pásmovej TPS. Čo je v hre v prípade G- komponentu? Súčasný stav určuje novelizácia vyhlášky ÚRSO o cenovej regulácii v elektroenergetike z roku 2021, na základe ktorej sa výrobcom znížili platby za prístup do distribučnej sústavy z dovtedajších 30 % na úroveň 15 % z hodnoty maximálnej rezervovanej kapacity (MRK).
Rôzne dane a poplatky, jednorazové i pravidelné platby či výhodnejšia cena za dodávku elektriny. To sú len niektoré z možných prínosov pre obce a obyvateľov dotknutých prevádzkou veterných parkov. Bohaté skúsenosti a príklady spolupráce zo zahraničia môžu byť inšpiráciou pri rozvoji veternej energetiky na Slovensku. V ostatných mesiacoch sa s projektami na výstavbu veterných parkov na Slovensku roztrhlo vrece. Potvrdzujú to už oznámené investičné zámery napríklad v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie aj opatrné diskusie o ďalších projektoch s potenciálne dotknutými lokálnymi samosprávami. Niet sa čomu čudovať. Za posledných dvadsať rokov sa u nás nevybudovala žiadna veterná elektráreň. Geopolitické podmienky, najmä klimatické a energetické politiky zavádzané v EÚ a dôraz na energetickú sebestačnosť, pritom investíciám do obnoviteľných zdrojov vrátane vetra nahrávajú. Po celom svete sa v minulom roku inštalovali veterné turbíny s výkonom 117 GW, vyplýva z novej správy organizácie GWEC. V krajinách EÚ vlani podľa údajov WindEurope pribudli parky s výkonom 16,2 GW a vietor pokryl 19 % spotreby elektriny v roku 2023. Prieskumy verejnej mienky potvrdzujú rastúcu podporu obyvateľov pre zelené zdroje a veterné praky aj na Slovensku. Zároveň ale pretrvávajú obavy z možných negatívnych vplyvov najmä na charakter krajiny, zdravie a život ľudí a tiež na faunu a flóru. Nedostatok overených informácií a chýbajúca skúsenosť s týmto typom OZE ponechávajú obce a obyvateľov zoči-voči záujmu a požiadavkám investorov nepripravených. Naopak nechávajú voľný priestor pre šírenie nepodložených informácií aj už prekonaných mýtov. Dlhoročné skúsenosti zo zahraničia sa ponúkajú ako vhodný nástroj pre spoluprácu firiem so samosprávami a miestnymi komunitami. Veterné eldorádo? Hoci v ostatných európskych krajinách turbíny pribúdajú, obzvlášť opatrný prístup slovenských povoľovacích orgánov, formálna podpora rozvoja veternej energii zo strany relevantných štátnych orgánov, prekážky kladené zo strany prevádzkovateľov sústav, ktoré nutne vyžadujú modernizáciu, aj náročnejšie nastavenie dodávateľských a stavebných prác nenaznačujú, že by v krátkom čase vyrástli u nás veterné turbíny ako huby po daždi. Veterná elektráreň je dlhodobou investíciou, ktorá však môže predstavovať stabilný a dlhodobý príjem do miestneho rozpočtu. V roku 2012 bola situácia vo Fínsku podobná ako dnes na Slovensku. Krajina značne zaostávala pri rozvoji vetra za susednými štátmi. Vláda a samosprávy si v tom čase neuvedomovali významný potenciál tohto odvetvia, priblížil na nedávnom podujatí SAPI Andrej Sršeň zo spoločnosti WSB Invest. Fínsko ale zaostávanie využilo ako svoju silnú stránku a pristúpilo k systematickému vytvoreniu prostredia na základe skúseností napríklad zo Švédska a Nemecka. Došlo k vytvoreniu trhového prostredia, v ktorom sa presadili tie najlepšie projekty, poznamenal. Vytvorili dlhodobé pracovné miesta s pridanou hodnotou a dokázali získať dlhodobý finančný výnos z rôznych daní a poplatkov pre štát, samosprávy a vlastníkov pozemkov. Zároveň boli schopní pritiahnuť zahraničných investorov a zviditeľniť krajinu na investičnej mape, skonštatoval Andrej Sršeň. Na základe skúseností z krajín s rozvinutým odvetvím veternej energetiky sa ukazujú viaceré osvedčené modely spolupráce, ktoré už v zahraničí majú štandardizovanú legislatívnu podobu. Možnosti rôznych kompenzácií, poplatkov a ich kombinácie predstavil na podujatí SAPI Peter Hegeduš z Eurowind Energy. Spektrum poplatkov a kompenzácií
Zrušenie systému pásmovej TPS navrhuje ÚRSO v cenovej vyhláške v elektrine. Podnikom, ktoré splnia podmienky, môže byť priznaná individuálna sadzba tarify. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) predložil do predbežného pripomienkového konania (PPK) nové cenové vyhlášky v elektrine, plyne a teple. Zámerom regulátora je ukončiť legislatívny proces tak, aby právne predpisy vstúpili do účinnosti od 1. júla 2024. V prípade cenovej vyhlášky v elektroenergetike sľubuje ÚRSO vyššiu transparentnosť regulácie pre účastníkov trhu, nediskriminačne nastavenie a prerozdelenie nákladov a výnosov medzi jednotlivých účastníkoch trhu. Jednou z noviniek, ktoré sa dostali do finálneho návrhu, je úprava referenčného indexu, ktorý vstupuje do výpočtu regulovaných cien za dodávku elektriny pre domácnosti. Téme sme sa podrobne venovali v tomto texte. Cenová vyhláška má upraviť aj vstupné parametre dôležité pre výsledné tarify pre prenos a distribúciu, rozsah a štruktúru oprávnených nákladov alebo spôsob určenia regulovanej bázy aktív (RAB) a odpisov. Regulátor avizuje aj zvýšenie platby za rezervovanú kapacitu a zmenu metodiky tarify za prevádzkovanie systému a tarify za systémové služby (TSS). Zámer prekopať systém pásmovej TPS načrtol predseda ÚRSO Jozef Holjenčík minulý rok v decembri v profilovom rozhovore pre platformu ENERGOKLUB. Riešenie, ktoré sa momentálne uplatňuje, označil za nešťastné. „Podľa môjho názoru je pásmová TPS nevydarený nástroj, ktorý nič nerieši. Elektrinu spotrebúvajú všetci účastníci trhu rovnako. Pre väčších aj menších odberateľov sa podiel výroby elektriny z OZE a VÚ KVET zvyšuje, tak prečo by mala byť jedna skupina odberateľov. zvýhodnená a druhá nie. Všetci koncoví odberatelia sa na to musíme poskladať,“ vysvetlil Holjenčík. „V TPS sa musia striktne reflektovať výlučne náklady na systém OZE a VÚ KVET, v tarife TSS zase náklady na činnosť prenosovej sústavy pre zabezpečenie bezpečnosti a stability sústavy,“ doplnil šéf ÚRSO.
Spoločnosť Unicapital Energy, ktorý patrí do českej investičnej skupiny CREDITAS, môže odkúpiť skupinu GGE na Slovensku. Koncentráciu obidvoch subjektov schválil Protimonopolný úrad. Hodnotu transakcie podnikatelia nekomentujú. Česká spoločnosť Unicapital Energy môže odkúpiť slovenskú časť skupiny GGE. Rozhodol o tom Protimonopolný úrad SR, podľa ktorého, vzhľadom na štruktúru trhov v oblasti energetiky na Slovensku, nie je predmetná koncentrácia subjektov problematická. GGE patrí k najväčším hráčom v energetike na Slovensku Do portfólia skupiny GGE na Slovensku patrí 213 MWt inštalovaného výkonu vo výrobe tepla, 70 MWe vo výrobe elektriny a prevádzkuje 110 km tepelných rozvodov. K najlukratívnejším aktívam GGE patrí dodávateľ energií ELGAS a spoločnosť Tepláreň Považská Bystrica.
Referenčný index pre výpočet regulovaných cien za dodávku elektriny pre zraniteľných odberateľov v roku 2025 sa bude s najväčšou pravdepodobnosťou meniť. Regulačný úrad v pracovnom návrhu cenovej vyhlášky navrhuje jeho skrátenie oproti súčasne platnému obdobiu. V hre sú aj ďalšie súvisiace zmeny. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) finalizuje prípravu cenových vyhlášok v elektronergetike a plynárenstve. Novelizáciu sekundárnej legislatívy oznámil ÚRSO vlani v decembri s tým, že zmeny sa okrem iného dotknú aj rozsahu cenovej regulácie, vrátane ceny elektriny, ktorá vstupuje do výpočtu maximálnej ceny za dodávku pre zraniteľných odberateľov. Verejnosť sa mohla v rámci predbežných informácií zapojiť do legislatívneho procesu zasielaním svojich podnetov. Začiatok riadneho medzirezortného pripomienkového konania v prípade oboch vyhlášok avizoval ÚRSO na marec, ale doposiaľ sa tak nestalo. V tomto a ďalších textoch prinesieme zhrnutie vybraných zmien, na ktorými uvažuje regulačný úrad. Vyplývajú z pracovnej verzie vyhlášky ÚRSO, ktorú má informačný portál energoklub.sk k dispozícii. Kľúčový parameter, ktorý vstupuje do výpočtu regulovaných cien za dodávku elektriny, je priemerná cena komodity na pražskej burze PXE. Pre rok 2025 sa podľa aktuálne stále platnej vyhlášky zohľadňuje obdobie od 1. októbra 2023 do 30. septembra 2024. Za predpokladu, že by nedošlo k prepísaniu vyhlášok zo strany regulátora, tento index by sa aplikoval aj na ďalšie roky prebiehajúceho regulačného obdobia, teda až do konca roku 2027. Zmeny však predseda ÚRSO avizoval už vlani. „Súčasné referenčné obdobia považujem za nešťastné. Nastavovali sa so zámerom sanovať okamžitú situáciu a prebiehalo to chaoticky bez detailnej analýzy, ako sa to prejaví v cenách do budúcnosti,“ osvetlil svoj zámer v minuloročnom rozhovore pre energoklub.sk Jozef Holjenčík. „Malo by ísť o kombináciu referenčných rámcov, ale zohľadňovať by sa mali aj výrobné náklady,“ doplnil Holjenčík. Čo vyplýva z pracovného návrhu vyhlášky ÚRSO?
Revízia kľúčových smerníc a nariadení ustanovujúcich pravidlá fungovania vnútorného trhu s elektrinou a plynom EÚ ide do finále. Stanovujú sa pravidlá vyhlasovania cenových kríz. V elektroenergetike sa ešte viac posilňujú práva spotrebiteľa i aktívneho odberateľa a zavádza povinné využívanie dvojsmerných rozdielových zmlúv. V plynárenstve sa dôraz kladie na rozvoj trhu s obnoviteľnými a nízkouhlíkovými plynmi. Prinášame prehľad hlavných zmien. Legislatívny balík schválený minulý týždeň v Štrasburgu odzrkadľuje ambície EÚ v oblasti ochrany klímy, ako sú stanovené v Európskej zelenej dohode a v balíku „Fit for 55“ a tiež poučenia z nedávnej cenovej krízy vyvolanej vojenským konfliktom na Ukrajine. Inštitúcie EÚ si od reformy trhu s elektrinou sľubujú stabilnejší, dostupnejší a udržateľnejší európsky trh s elektrinou. Pôvodný návrh bol značne ambiciózny. Európska komisia chcela napríklad zmeniť systém merit order pri určovaní cien, podľa ktorého najdrahší zdroj energie (zvyčajne založený na fosílnych palivách) určuje celkovú cenu elektriny. Na základe konzultácií s odborníkmi aj rokovaní medzi štátmi a europoslancami sú zásahy to trhu s elektrinou podstatne miernejšie. Kľúčovými prvkami reformy je využívanie rozdielových zmlúv na podporu investícií, vyššia ochrana zraniteľných odberateľov pred odpojením a pravidlá vyhlasovania regionálnej alebo celoeurópskej cenovej krízu elektriny. Reforma zahŕňa revíziu platného nariadenia a smernice, ktoré europoslanci schválili 433 hlasmi za, 140 proti a 15 sa zdržalo hlasovania (nariadenie) a 473 hlasmi za, 80 proti a 27 sa zdržalo hlasovania (smernica). (Aktívny) Odberateľ na prvom mieste Ešte viac sa má posilniť ochrana zákazníkov. Spotrebitelia budú mať právo na prístup k zmluvám s pevnou alebo dynamickou cenou a dostanú všetky podstatné informácie k zmluve. Dodávatelia nebudú môcť jednostranne meniť zmluvné podmienky pri dodávke s pevnou cenou na dobu určitú, ani takéto zmluvy vypovedať pred uplynutím ich platnosti. Členské štáty môžu zakázať dodávateľom prerušiť dodávky elektriny zraniteľným odberateľom, a to aj počas sporov medzi dodávateľom a odberateľom.
Portál eFocus organizuje 15. mája 2024 konferenciu Nová energetika, nové modely optimalizácie energetických nákladov. Podujatie sa uskutoční hybridnou formou. Portál eFocus organizuje dňa 15. mája 2024 konferenciu Nová energetika, nové modely optimalizácie energetických nákladov. Podujatie sa uskutoční hybridnou formou. Na konferencii, ktorá prebehne 15. mája 2024 prezenčne alebo virtuálne, sa dozviete: Čo sa dozviete: Európska únia sa dohodla na odstraňovaní prekážok pre rýchlejší rast obnoviteľných zdrojov energie, nová smernica EÚ o podpore využívania OZE (REDIII) má za cieľ zefektívnenie a zrýchlenie procesov súvisiacich s povoľovaním projektov zameraných na výrobu z obnoviteľnej energie. Zrýchlenie procesov sa má udiať predovšetkým v na to určených oblastiach, pre ktoré majú byť pripravované metodiky a postupy. Pre investorov vrátane veľkých energetických hráčov je dôležité, ako budú OZE zaujímavé z pohľadu návratnosti a uplatnenia na trhu, je preto namieste diskutovať reálne využitie garancií, ktoré ponúkajú Zmluvy na nákup zelenej elektriny (PPA) a Rozdielové zmluvy (CfD). Je toto prostredie nastavené správne, aby nárast výroby zelenej elektriny by bol dostatočne rentabilný a zároveň nedeformoval trh zápornými cenami? Zapojenie flexibility v sústave spolu s akumuláciou môže stabilizovať poskytovanie podporných služieb, čo sa aktuálne deje v tejto oblasti? Čo je ešte potrebné pre zapojenie aktívneho odberateľa do obchodnej flexibility? Aký je potenciál a sú už vytvorené podmienky pre využívanie agregácie flexibility retailových zákazníkov? Aké riešenia sú na stole pre domácnosti a energetické spoločenstvá a ktoré výzvy je ešte potrebné zdolať na Slovensku a v Čechách? Program konferencie Nová energetika, nové modely optimalizácie energetických nákladov 09:10 – 09:40 Keynote: Ako dosiahnuť zrýchlenie transformácie a zapojenie prosumera v európskom meradle? Sylvia Beňová, členka Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví 09:40 – 12:45 Odborné prezentácie a panel expertov: Inovatívne podnikanie ako reakcia na nové paradigmy Moderátor Ľubica Ragulová, manažér, medzinárodná poradenská spoločnosť EY 09:40 - 09:55 Očakávané zmeny na vnútornom trhu s elektrinou na úrovni EÚ a Slovenska Martin Pitorák, riaditeľ odboru palív a energetiky, Ministerstvo hospodárstva SR 09:55 - 10:10 Smerovanie podnikania v OZE, batériových úložiskách a elektrolýze vodíka Jan Fousek, Aku-Bat CZ 10:10 - 10:25 Zmluvy na nákup obnoviteľnej energie a ich uplatnenie na trhu s elektrinou Ján Karaba, riaditeľ, Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE 10:25 - 10:40 Zapojenie zdrojov flexibility do organizovaného trhu a podporných služieb Rastislav Gaňa, IPESOFT 10:40 – 10:55 Nové funkcionality pre Agregáciu, akumuláciu a zdieľanie v EDC Kamil Peteraj, OKTE, a.s. 11:15 - 12:45 Panelová diskusia 13:45 – 15:45 Flexibilita pre domácnosť a energetické komunity Moderátor panelu: Ivan Trup, obchodno-technický riaditeľ. Hostia: Igor Zumrík, V-Elektra Slovakia Jan Šámal, Nimble Energy Daniel Zákutný, Východoslovenská distribučná Tomáš Siskovič, AK Poláček & Partners Registrácia. Viac informácií nájdete na oficiálnom webe podujatia. Konferencia sa uskutoční kombinovanou virtuálnou a prezenčnou formou. ENERGOKLUB® je mediálnym partnerom podujatia.
Agentúra ACER vyzvala európskych prevádzkovateľov prenosových sústav, aby sprístupnili 70 % cezhraničnej kapacity na obchodovanie. Nárast dostupnej kapacity má pomôcť znížiť volatilitu cien elektriny a zvýšiť flexibilitu. Agentúra pre spoluprácu energetických regulátorov (ACER) upozornila na urgentnú potrebu maximalizovať prenosové kapacity pre cezhraničné obchodovanie. Prevádzkovatelia prenosových sústav (PPS) v členských krajinách EÚ sú povinní splniť požiadavku, aby najneskôr do roku 2025 bolo 70 % kapacity každého vedenia poskytnutá účastníkom trhu. Táto povinnosť vyplýva z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2019/943 o vnútornom trhu s elektrinou. Hoci do účinnosti vstúpila už od roku 2020, mnohí európski PPS majú výnimky a prechodné obdobia, ktoré im vydali národné regulačné úrady. Agentúra ACER uviedla, že súčasná dostupnosť obchodnej kapacity na jednotnom trhu s elektrinou v EÚ dosahuje v priemere úroveň len 30 - 50 %. Očakávaný nárast výroby OZE by mohol spôsobiť ešte väčšie preťaženie, čo sťaží sprístupnenie kapacity na úrovni 70 %. V snahe znížiť preťaženie cezhraničných profilov navrhuje ACER jednotlivým PPS, aby sa pokúsili aplikovať nápravné opatrenia, akými sú redispečing alebo protiobchod. Problémom je tiež meškanie technických pravidiel, ktoré sú dôležité pre prognózovanie, aktiváciu a náklady takýchto opatrení. Náklady na redispečing v roku 2022 boli 4 mld. eur a jedným z dôsledkov bolo obmedzovanie OZE, intenzívnejšie využívanie fosílnych palív a vyššie emisie. Ako dopĺňa ACER, viac než tretina z projektov zameraných na rozvoj prenosových sústav v EÚ mešká alebo je pozastavených. Stanovisko apeluje na cielené rozširovanie sústav, vrátane „nekáblových“ riešení a na lepšie vyhodnocovanie podmienok na trhu v reálnom čase.
Aký vplyv môžu mať nedávne zmeny v prenesení zodpovednosti za odchýlku na účastníkov trhu? Na čo nezabudnúť v procese zmeny bilančnej skupiny? A aké novinky platia od roku 2024 pri stanovení koncovej spotreby pre uplatnenie tarify TPS a TSS? Aj o týchto témach minulý týždeň diskutovali odborníci na špeciálnom seminári, ktorý zorganizovala platforma ENERGOKLUB a Semináre sféra. Od 1. januára 2024 vstúpila do účinnosti novela pravidiel trhu s elektrinou z dielne ÚRSO. Priniesla viacero noviniek, ktoré sa už pretavili aj do prevádzkového poriadku organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, a s ktorými je potrebné vysporiadať sa v aplikačnej praxi. Kým v minulosti platilo, že pokiaľ účastník trhu sám neprebral zodpovednosť za vlastnú odchýlku, bol touto povinnosťou viazaný dodávateľ elektriny. K najzásadnejším zmenám preto patrí možnosť reťazenia zodpovednosti za odchýlku. Hoci doteraz nebola umožnená, jedinou výnimkou boli miestne distribučné sústavy. „Súčasná legislatíva už priamo do zákona zadefinovala možnosť, že dodávateľ môže preniesť zodpovednosť za odchýlku na iného účastníka trhu,“ uviedol Peter Čulen, špecialista pre odchýlky spoločnosti OKTE. Pozitívne úpravy pre trh Preniesť zodpovednosť za odchýlku dáva zmysel do tretej úrovne, ale nie je obmedzené. V praxi sa očakáva, že táto možnosť bude využívaná primárne prevádzkovateľmi miestnych distribučných sústav (MDS). Ak odberateľ v rámci MDS prenesie zodpovednosť na prevádzkovateľa MDS, ten ju môže preniesť ďalej na dodávateľa elektriny na vstupe, ktorému je následné umožnené preniesť zodpovednosť za odchýlku na subjekt zúčtovania. Prenesená zodpovednosť za odchýlku môže mať dva režimy: generálna zodpovednosť alebo zodpovednosť za jednotlivé odberné a odovzdávacie miesto (OOM). Ako vo svojom príspevku vysvetlil Patrik Rzavský, manažér pre produkt firmy SFÉRA, zavedenie generálneho prenesenia zodpovednosti za odchýlku znamená výrazné zjednodušenie procesov oproti minulosti. Účastník trhu nemusí prenášať zodpovednosť za odchýlku samostatne za každé nové OOM, ktoré vznikne, ale proces priradenia sa v tomto režime aplikuje automaticky na určeného účastníka trhu, dodávateľa alebo subjekt zúčtovania. V prípade režimu zodpovednosti za jednotlivé OOM platí, že účastník trhu si pre každé nové OOM, resp. pri každej zmene, vyberá dodávateľa a musí nahlásiť, kto preberá zodpovednosť za odchýlku. Diskutovalo sa aj o detailoch zmeny bilančnej skupiny, ktorý odteraz patrí do pôsobnosti spoločnosti OKTE. Zmena pozostáva z dvoch častí, a síce procesov predchádzajúcich zmene bilančnej skupiny a samotnej technickej zmene bilančnej skupiny. Celý proces podľa vyhlášky ÚRSO trvá najviac 9 dní. K zmene bilančnej skupiny môže dôjsť z rôznych dôvodov. K aktivácii dochádza napríklad vtedy, keď subjekt prejde z režimu vlastnej na prenesenú zodpovednosť za odchýlku alebo sa mení dodávateľ elektriny na OOM. Predtým, ako sa proces začne, musí byť OOM vyradené z pôvodnej a zaradené do novej bilančnej skupiny. Nadväzujúce implementačné aspekty osvetlil Patrik Rzavský vo svojej prezentácii. Zmeny v centrálnej fakturácii Seminár sa zaoberal aj novinkami pri stanovení koncovej spotreby elektriny pre uplatnenie taríf za prevádzkovanie systému (TPS) a systémové služby (TSS). Vlani sa uplatňovali tri pásma. Pre OOM s koncovou spotrebou do 1 GWh bolo určené prvé pásmo, druhé pásmo pre spotrebu do 100 GWh a odberatelia s vysokou spotrebou nad 100 GWh boli zaradení do tretieho pásma. Ako problematické sa ukázalo byť, že koncová spotreba rozhodujúca pre zaradenie jedného z troch pásiem sa vyhodnocovala samostatne za každé jedno OOM. Spomenuté pravidlo pôsobilo diskvalifikačne pre také spoločnosti, ktoré síce mali vyššiu celkovú spotrebu elektriny, ale tá bola rozdelená do viacerých OOM a tak v praxi nemohli byť zaradené do pásma s výhodnejšou výškou tarify TPS. Čo sa zmenilo v centrálnej fakturácii pre rok 2024? Tri pásma sa po novom vzťahujú okrem TPS aj na TSS. Pribudla zároveň kumulácia koncovej spotreby na odberateľa. To v praxi znamená, že koncová spotreba určujúca pre zaradenie do jedného z troch pásiem sa vyhodnocuje sčítaním za všetky OOM. Z tohto dôvodu spoločnosti OKTE ešte minulý rok zaviedla evidenciu odberateľov, ktorí sú priradení k jednotlivým OOM. Ako ďalej vysvetlil Patrik Rzavský, pribudla aj ďalšia zásadná novinka. Koncová spotreba sa počíta samostatne za OOM typu odber zo sústavy a samostatne za OOM typu dodávka. V predchádzajúcich rokoch sa do koncovej spotreby počítala aj vlastná spotreba výrobcu. Na doplnenie problematiky vo vzťahu k agregácii flexibility a zdieľania elektriny sa vo svojej prednáške zameral Tomáš Bartek, výkonný riaditeľ úseku vývoja spoločnosti SFÉRA. V prípade zodpovednosti za odchýlku agregátora legislatíva umožňuje výnimku. Na OOM, kde sa realizuje flexibilita, môžu byť registrované až dva subjekty zúčtovania. Jeden subjekt zúčtovania pre štandardné dodávky elektriny, zároveň druhý subjekt zúčtovania ako agregátor flexibility. Pritom za odchýlku aktivovanej flexibility zodpovedá agregátor, ktorý si vie zvoliť režim vlastnej alebo prenesenej zodpovednosti za odchýlku.
Hoci výzva na podporu výstavby elektrolyzérov na výrobu zeleného vodíka za 13,56 milióna eur mala byť vyhlásená ešte v novembri 2023, dosiaľ sa tak nestalo. Dôvody oneskorenia ministerstvo hospodárstva neprezradilo. Posledná výzva, ktorú malo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR vyhlásiť na podporu OZE a energetickej infraštruktúry z komponentu 1 Plánu obnovy a odolnosti SR (POO), mešká už niekoľko mesiacov. Podľa indikatívneho harmonogramu ju mal rezort vyhlásiť ešte vlani v novembri. Na oneskorenie v implementácii upozornil podpredseda vlády pre plán obnovy Peter Kmec v správe o pokroku v implementácii, ktorú vláda schválila 6. marca 2024. Oproti pôvodnému termínu z harmonogramu sa čakalo jej vyhlásenie v januári. Vtedy však bol na svete ešte len pracovný návrh výzvy. „V zmysle vyjadrenia MH SR… bude finálny návrh výzvy predložený NIKA na schválenie a predpokladaný termín jej vyhlásenia je február 2024,“ píše sa vo vládou schválenom dokumente. Kde je problém?
Slovenské elektrárne po odstavení uhoľných zdrojov v Novákoch a vo Vojanoch analyzujú možnosti transformácie lokalít na nový účel. Výstavba paroplynovej elektrárne ako flexibilného zdroja môže byť jednou z možností na východe SR, ale prioritou zostáva projekt malých modulárnych reaktorov. O rozvojových víziách spoločnosti sme sa v novej epizóde nášho podcastu zhovárali s Michalom Sekáčom, vedúcim strategického rozvoja. Nevynechali sme ani témy modernizácie prečerpávacích hydroelektrární a dostavbu štvrtého bloku atómky v Mochovciach. V piatej epizóde podcastu sa okrem iného dozviete: Aké plány majú Slovenské elektrárne s areálmi Elektrární Vojany a Nováky? Sú malé modulárne reaktory budúcnosťou? Aký je harmonogram projektu Phoenix? Ako hybridizácia prečerpávacích elektrární ovplyvní ich regulačný rozsah? Integrátor SE: Aké sú benefity koexistencie prečerpáčky a batériového systému? Prečo bol zmrazený projekt výstavba novej fotovoltickej elektrárni vo Vojanoch? Ako pokračuje dostavba 4. bloku AE Mochovce a kedy očakávať fyzikálne spúšťanie? Vypočujte podcast ENERGOKLUB na Vašich obľúbených platformách a buďte tak prví, ktorí získajú exkluzívny prístup k najnovším epizódam. Prihláste sa na odber podcastu zadarmo. Apple podcasts | Spotify | Podbean
Ešte vlani v októbri rezort životného prostredia zrušil smernicu stanovujúcu štandardy pre umiestňovanie veterných elektrární. Verejnosti to však neoznámil a odborný útvar MŽP žiadal vyhodnotiť súlad aj po jej zrušení. Odborníci na veternú energiu nedávno diskutovali o bariérach a príležitostiach rozvoja veternej energetiky na Slovensku. Výkon zopár veterných turbín, ktoré ako zatiaľ jediné stoja pri Cerovej a na Ostrom vrchu na západe Slovenska, dosahuje len 3 MW. Do roku 2030 by pritom výkon veterných elektrární na Slovensku mal dosiahnuť až 750 MW. Vyplýva to z návrhu aktualizácie Národného energetického a klimatického plánu (NECP), ktorú by malo Slovensko do 30. júna po verejných konzultáciách a schválení vládou predložiť Európskej komisii. Navrhnutý cieľ by dokázali naplniť projekty, ktoré boli v ostatných mesiacoch predložené v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie (tzv. EIA). O bariérach i príležitostiach rozvoja veternej energie nedávno diskutovali domáci aj zahraniční experti na podujatí, ktoré zorganizovala asociácia SAPI. Environmentálne vplyvy Odborník na posudzovanie vplyvov na životné prostredie Peter Socháň zo spoločnosti ENVIS upozornil, že proces povinného hodnotenia pri veterných elektrárňach dosahuje aj tri roky, čím sa projekty dostávajú na hranicu platnosti vydaného rozsahu hodnotenia. Kritizoval doterajšiu nelimitovanú dobu na vydanie rozsahu hodnotenia, nejednotné rozsahy hodnotenia a špecifické požiadavky, ktoré sa v prípade jedného projektu vyšplhali až na počet 58, či požiadavky na úrovni aplikovaného výskumu. Zároveň upozornil na absenciu oficiálnych metodík, čo znamená, že v rámci posudzovania sa objavujú požiadavky na vyhodnotenie vplyvov na hospodárske zvieratá, zemné cicavce či chov koní a včiel, pri ktorých neexistujú žiadne limity. V rámci procesu EIA sa pritom vychádza z existujúcich zákonov, noriem a štandardov. Jestvujúce metodiky, napr. pre krajinu alebo predikciu a meranie hluku je potrebné aktualizovať. Dodal, že hoci na Slovensku nemáme s veternou energiou skúsenosti, vo svete elektrárne pribúdajú a na ich základe je možné vytvoriť zoznam hlavných požiadaviek, ktoré sa majú používať. Proces EIA by do budúcna mohla urýchliť novela zákona, ktorú minulý týždeň schválila vláda. Okrem iného totiž ustanovuje lehoty pre jednotlivé procesné kroky. Samotné limity pre skríning a posudzovanie veterných elektrární však nijak významne nemení. Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP) je pritom vykonávateľom dvoch opatrení z Plánu obnovy a odolnosti, ktoré priamo súvisia s urýchlením rozvoja veternej energie. Ide o legislatívne a procesné zmeny na zrýchlenie vydávania environmentálnych povolení a tiež vytvorenie metodík a pilotných oblastí vhodných na rozvoj veternej energie. Smernica zrušená